Lučenec : Buie 22, Zorvan 14, Bolek 12, Johns 11, Castlin 7 (Laštic 11, Bob 5, Maričevič 3)
Svit : Avramovič a Walton po 10, Baldovský 8, Holloman 6, Mokráň 4 (Kinard 18, Monček a Turza po 2)
Daniel Sokolovsky, tréner Lučenca: „Som veľmi hrdý na svoj tím. Ukazuje sa, že je to pre nás sezóna plná výziev a nekonzistentných výkonov, ktoré boli buď veľmi dobré, alebo priemerné. Naša defenzíva narazila na silnú ofenzívu Svitu, ale ukázali sme tímového ducha. Pretavili sme do praxe veci, o ktorých sme sa bavili v uplynulých dvoch týždňoch a o ktorých sme sa rozprávali od začiatku sezóny. Keď sme videli, že naše mužstvo je v niektorých prvkoch nestabilné, vrátili sme sa a prepracovali to. Sme talentovaní, máme charakter a nebojíme sa výziev, čo sme preukázali aj v tomto zápase. Ďakujem chlapcom a gratulujem im k výhre.“
Lukáš Bolek, hráč Lučenca: „Určite hovorím za celý tím, ak poviem, že toto víťazstvo chceme venovať všetkým našim fanúšikom, aj keď tu s nami nemôžu byť. Predsa len, doma sa nemá prehrávať a my sme tých zápasov v domácom prostredí prehrali už viac. Sme veľmi radi, že sa nám túto nelichotivú sériu podarilo konečne zlomiť, pretože toto bolo najmä o psychike. Chceli sme nadviazať na stredajšiu výhru v Prievidzi, čo sa nám aj podarilo. Svit sme udržali na troch-štyroch ofenzívnych doskokoch, čo je super, hlavne ak vezmeme do úvahy fakt, že v tomto sú najsilnejší. Aj to je jeden z veľkých kľúčov víťazstva. Každý z nás si splnil to, čo sa od neho pred zápasom očakávalo, a aj hráči, ktorí možno toľko nehrávajú, premenili nejaké strely, keď sa dostali k príležitostiam.“
Róbert Ištvánik: „V prvom rade ma mrzí táto prehra, pretože tridsať minút sme hrali s Lučencom úplne vyrovnanú partiu. No potom prišla opäť naša päťminútovka, keď sa v hlavách dokážeme opustiť po dvoch inkasovaných trojkách súpera. Namiesto toho, aby sme osem minút do konca používali fauly a hrali, čo sme si povedali asi stokrát, tak namiesto toho necháme súpera opäť, zas a zas sa chytiť a dostať ho do zápasu. Zbytočne sme sa začali plašiť, prehrávať o deväť-desať bodov osem minút pred koncom je ešte nič, aj keď okej, bolo nízke skóre. No ak nebudeme rešpektovať základné princípy toho, čo si povieme, takto basketbal hrať nemôžeme. Nerozumiem tomu, že ak niečo dokážeme urobiť v jednom zápase, prečo to neurobíme aj v ďalšom a neodohráme kompletných 40 minút, nie iba tridsať.“
Stanislav Baldovský: „Z našej strany boli tri štvrtiny celkom dobré, posúvali sme si loptu a hrali sme jednoducho. Posledná štvrtina bola úplná katastrofa. Proste, nezvládli sme to, ja neviem, či psychicky, alebo fyzicky, jednoducho nerozumiem. Keď si povieme, že Lučenec má dobrých trojkárov a my ich necháme strieľať, máme nula faulov, neurobíme taktické fauly. Neviem, keď si niečo povieme a potom to neurobíme, tak to dopadne ako teraz v závere, keď sme poslednú štvrtinu prehrali o dvadsať bodov. Mysleli sme si, že tu môžeme vyhrať, tri štvrtiny sme hrali dobre, no vlastnými chybami sme si to opäť prehrali my sami.“
