Odchovanec basketbalového klubu mládeže Iskra Svit, niekoľkonásobný vicemajster SR v basketbale s generáciou hráčov Iskry Svit – ročník 2005, Jakub Enekeš a jeho príbeh. Prinášame vám exkluzívny pohľad na to, ako sa z basketbalového hráča stal extraligový rozhodca. Mladý, šikovný chlapec z Gerlachova, ktorý si prešiel celou mládežníckou pyramídou v klube Iskra Svit, so svojim tímom pod vedením trénerky Michaely Drobnej a neskôr pod taktovkou Jána Drobného získal niekoľko medailí z majstrovstiev Slovenska a ďalších medzinárodných turnajov, so silnou a úspešnou generáciou chlapcov ročníka 2005. Jakub sa s basketbalom zoznámil práve pod Tatrami v basketbalovom klube Iskra Svit a my sme šťastní a hrdí, že okrem hráčov sme dopomohli aj k výchove perspektívneho rozhodcu, ktorý je na začiatku svojej (my veríme) úspešnej kariéry. Veríme, že sa mu podarí splniť všetky sny, ktoré má.
Tu je jeho príbeh:
„Basketbal som prvýkrát videl, keď som mal päť rokov. Ocko ma vtedy zobral do Svitu na extraligový zápas, a asi tri roky som tam chodil ako fanúšik. Neskôr, na základnej škole v druhom ročníku, sme mali na telesnej výchove basketbalovú hodinu s extraligovými hráčmi, a veľmi sa mi to zapáčilo. Rozhodol som sa začať chodiť do prípravky, kde ma trénovala najlepšia mládežnícka trénerka, Michaela Drobná. Časom sa z toho stalo viac než len hobby a hádzanie do koša. Kto niekedy hral nejaký šport na vyššej úrovni, ten vie, o čom hovorím.
Raz pri scrollovaní Instagramu som videl, že SBA zdieľala výzvu pre mladých, aby sa stali rozhodcami. Vedel som, že môj kamarát Timo Dutko už rozhoduje zápasy a veľmi si to pochvaľuje, tak som sa rozhodol skúsiť to tiež. Po nejakom čase, keď som sa dostal do kolobehu rozhodovania, som si musel vybrať, ktorým smerom sa chcem uberať. Nebolo možné robiť obe veci naraz na nejakej úrovni, a tak som sa musel rozhodnúť. Nebolo to ľahké, ale ak by som mal túto voľbu urobiť znova, urobil by som ju rovnako. Robím to, čo ma baví, a stále som pri basketbale.
Môj basketbalový sen je rozhodovať na Olympijských hrách. Cesta je ešte dlhá, ale možno raz – bola by to BOMBA! Môj vzor je Manuel Mazzoni, ktorý rozhoduje Basketbalovú Champions League, bol na Olympiáde aj na majstrovstvách sveta a Európy mužov aj žien.
To, že som dlhé roky hrával basketbal, mi pomohlo – v niektorých kategóriách mám kamarátov, ktorí poznajú mňa, a ja poznám ich, takže komunikácia je niekedy jednoduchšia. To isté platí aj pre trénerov. Nemusel som sa učiť pravidlá úplne od nuly, pretože som ich mal už „odžité“, a podobne to bolo aj s citom pre hru, v ktorom sa však stále musím zlepšovať.“
Kubkis, gratulujeme ti a sme na teba hrdí!!
