Svit: King 26, Atwood 20, Goncalves 14, Koval 12, Turza 4 (Baldovský 6, Monček 1, Harabin a Matušek 0)
Lučenec: Armstrong a Kneževič po 19, Goss 13, Bolek 9, Láštic 4 (Eaddy 9, Zorvan 6)
Oleg Meleščenko: „V podstate nemám čo komentovať. My sme veľmi šťastní, že sme vyhrali, ale videl som z našej strany dva rozdielne tímy. Jeden, ktorý v prvých dvoch štvrtinách spĺňal všetko, čo sme pripravovali a druhý, kde nastúpili ‚majstri sveta‘. Toto je pre trénera najhoršie, čo môže byť. Som sklamaný z prístupu. Cez prestávku sme sa o tom navyše rozprávali, takže pre mňa je to veľmi negatívne. Musíme makať stále, pretože dobrý tím nemôže byť raz hore, raz dole s veľkými výkyvmi, ale musí byť na jednej úrovni.“
Stanislav Baldovský: „Je super, že som si toľko zahral, ale bolo to spôsobené aj tým, že sa počas zápasu zranil Šimon Turza a nemohol hrať ani náš spoluhráč Xavier Smith. V prvom polčase sme hrali ako tím, prihrávali sme si lopty, dobre sme bránili a v šatni sme si potom hovorili, že nesmieme nastúpiť na druhé dejstvo ležérne. Samozrejme, presne to sa stalo. Viedli sme o 20 bodov a mysleli si, že víťazstvo už príde samo. To však nikdy samo nepríde. Zrazu sme začali zle brániť, prestali si posúvať loptu a odišli sme ako tím. Nakoniec sme vyhrali iba so šťastím. Pred vzájomným stretnutím v Slovenskom pohári sme chceli zanechať rozhodne lepší dojem – sebavedomejší, odhodlanejší. Lučenec má veľmi dobrý tím a doma budú chcieť zvíťaziť za každú cenu, máme s nimi síce bilanciu 3-0, ale to nič neznamená. Nesmieme sa prispôsobiť a hrať 40 minút našu hru.“
Nenad Miloševič, tréner Lučenca: „Všetko je o hlavách. Boli sme na Svit dobre pripravení, čo sme ukázali v druhom polčase, ale v prvom a najmä v druhej štvrtine nám chýbala tá správna energia, tvrdosť a mentálna pohoda, ktorú my získavame v obrane a prenášame ju do útoku. Keď sme začali robiť to, čo vieme a čo máme, ubránili sme aj dvoch najlepších domácich hráčov. Zatvárali sme ich, obrana fungovala a už to bol iný zápas. Samozrejme, ťažko sa vracať z 20-bodového manka, ale klobúk dole pred chalanmi, ktorí ukázali charakter. Aj keď to, čo sme predvádzali v druhej štvrtine bola katastrofa. Verím, že sme už pochopili, ako by sme mali vyzerať a odrazíme sa od tohto druhého polčasu ďalej. Odkedy som sem prišiel, tak štyri mesiace robíme 80 percent na obrane a keď sme na nohách v dobrom rozpoložení, tak vieme brániť. Každý zápas už bude pre nás vlastne play off. Veľmi dobre vieme, čo treba spraviť, aby sme sa dostali na 4. alebo aspoň 5. miesto. Slovenský pohár má zvláštny systém, keďže sa hrá na jeden zápas a v ten deň to bude o tom, kto z nás to bude viac chcieť a bude mať momentálne lepšiu formu. My urobíme všetko preto, aby sme sa dobre pripravili. Hrá sa u nás doma, takže máme obrovskú motiváciu.“
Lukáš Bolek, hráč Lučenca: „V prvom rade gratulujem domácim, pretože si to zaslúžili viac. My sme toto stretnutie prehrali prvým polčasom. Keby sme hrali s tou energiou a nasadením ako v druhom polčase, tak by to malo úplne iný priebeh. Bohužiaľ, na keby sa nehrá. Na konci zápasu nám ešte paradoxne chýbali fauly, čo sa málokedy stáva. Momentálne sme v kríze a zmena musí prísť od nás. My sami si musíme z toho pomôcť, vieme, že môžeme hrať, no teraz to prišlo neskoro. Po prestávke sme chceli ukázať, že vieme hrať basketbal, ale musíme to predvádzať konštante 40 minút. Nikdy by sme to nezabalili, nemáme takú mentalitu, vždy budeme bojovať do konca aj cez všetky veci, ktoré sa dejú. Verím, že sme na správnej ceste, ako sa z tej krízy dostať von, pracujeme, bojujeme a to, čo sme predviedli v druhom polčase je tá cesta, ktorá nás dostane z nej von. Musíme od prvej minút brániť, hrať agresívne a aby všetci piati hráči na ihrisku v daný moment vedeli, čo sa má diať.“
